Katolícka cirkev doteraz nerozhodla o pravosti mariánskych zjavení, o ktorých sa hovorí od 24. júna 1981 v Medžugorí v terajšej Bosne a Hercegovine. Dosah udalostí je napriek tomu obrovský – pre Slovensko i pre celý svet.

Niekoľko faktov:

Pred 40 rokmi – 24. a 25. júna 1981 – šesť detí v dedinke Medžugorie na juhu dnešnej Bosny a Hercegoviny oznámilo, že sa im ukázala Panna Mária. Podľa dnes už dávno dospelých vizionárov zjavenia pokračujú v rôznych časových intervaloch, doteraz ich malo byť celkovo viac ako 42 000. Postava, ktorá sa vizionárom zjavuje, sa nazvala „Kráľovná pokoja“ a na stretnutiach vyzýva ľudí k modlitbe za pokoj, k pôstu, k spovedi a k dennému čítaniu Biblie. Správy o zjaveniach pritiahli prúdy pútnikov, ktorých počet pred koronovou pandémiou narástol na viac ako dva milióny ľudí ročne vrátane Slovákov. Celkovo na toto miesto prichádzajú pútnici približne z 80 krajín sveta. 

Pápež František ustanovil za správcu farnosti Medžugorie arcibiskupa Henryka Hosera. On sám hovorí: „V centre nábožnosti Medžugoria stojí svätá omša, adorácia Najsvätejšej sviatosti a masívne pristupovanie k sviatosti zmierenia, ktoré sú sprevádzané ďalšími formami zbožnosti – modlitbou ruženca a krížovej cesty – a ktoré dokážu vyhladiť kamene predtým drsných chodníkov. Medžugorie je miestom pokoja, ktorý tak veľmi potrebujeme.“

Ovocím Medžugoria je pre svet viditeľné znovuobjavenie hodnoty svätej spovede a Eucharistie ako aj množstvo povolaní do kňazského a rehoľného života. Medžugorie ponúka prítomnosť Ježiša v Eucharistii a Panny Márie a celkovú atmosféru živej viery, ktorá je veľmi povzbudzujúca. Táto realita už nie je závislá od skutočnosti, či sa tu zjavovala alebo zjavuje Panna Mária.

Počas štvrtej Veľkonočnej nedele, nedele DOBRÉHO PASTIERA, sa v modlitbe duchovne spojíme so seminármi a bohoslovcami, ktorých prostredníctvom adopcie zo Slovenska podporujeme.

V nedeľu, 25. apríla 2021, vás o 11:00 hod. pozývame k sláveniu svätej omše cez youtubový kanál Pápežských misijných diel. Svätá omša bude celebrovaná v Kaplnke Svetla v dome Pápežských misijných diel v Bratislave. Obetujeme ju za spoločenstvá, rodiny, farnosti i za individuálnych darcov, ktorí podporujú bohoslovcov v Afrike počas ich kňazskej formácie. 

Zo Slovenska podporujeme modlitbou a finančne celkovo 874 bohoslovcov z 10 seminárov v 8 krajinách: Benin, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso, Čad, Togo, Kongo, Demokratická republika Kongo (2 semináre) a Kamerun (2 semináre). Formátori i seminaristi z týchto krajín sú vďaka technickým možnostiam pozvaní pripojiť sa k sledovaniu svätej omše, a tak vytvoriť most medzi Slovenskom a Afrikou. Svätá omša bude slávená v slovenskom jazyku a niektoré jej časti budú tlmočené do francúzštiny, keďže všetky podporované krajiny sú frankofónne.

Pomôcť niekomu stať sa kňazom je naozaj veľká vec a aj pre darcov z toho plynie veľké požehnanie. Výchovu nových kňazov v misijných krajinách môžete podporiť jednorazovo alebo pravidelne cez adopciu bohoslovcov.

Pápežské misijné diela ďakujú všetkým dobrodincom za modlitby a podporu bohoslovcov v misijných krajinách.

V roku 2020 veriaci zo Slovenska mali možnosť pomôcť kňazom v misiách formou odslúženia svätej omše na ich úmysel v misijných krajinách. Celkovo za rok 2020 Pápežské misijné diela prijali a aj odoslali na odslúženie 233 168 omšových milodarov vo výške 1 165 840 €. Počet individuálnych omší: 93 692, novén:  5 674 (51 066 omší), gregoriánskych omší: 2 947 (88 410 omší). Omšové milodary sú požehnaním pre kňazov v Afrike a ľudia na Slovensku si zároveň môžu uvedomiť univerzálnosť Cirkvi, keď títo kňazi predkladajú na oltár úmysly zo Slovenska.

Všetky omšové milodary, ktoré prijali počas roka 2020 Pápežské misijné diela (PMD), boli slávené v týchto krajinách: Angola, Benin, Burkina Faso, Burundi, Čad, Eritrea, Etiópia, Gabon, Ghana, India, Juhoafrická republika, Kamerun, Kongo, Konžská demokratická republika, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Mali, Mozambik, Namíbia, Nigéria, Pakistan, Pobrežie Slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Sierra Leone, Stredoafrická republika, Tanzánia, Togo, Zimbabwe. Celkovo to bolo 30 misijných krajín. 

Vďačnosť Slovensku vyjadrila aj Kongregácia pre evanjelizáciu národov, cez ktorú sú omšové milodary prerozdeľované: „Modlíme sa a som si istý, že Pán obdarí svojím požehnaním všetkých veriacich, ktorí sa v duchu hlbokej viery a lásky k univerzálnej Cirkvi rozhodli podporovať modlitbou a almužnou kňazov prostredníctvom omšových milodarov. Prosím Vás, aby ste ich za nás pozdravili a vyjadrili im našu živú a modlitebnú vďačnosť. Hneď ako sa situácia ohľadom Covidu dostatočne zlepší, vďačnosť, ktorú prežívame z dynamiky vašej viery a štedrosti, prejavíme aj osobnou návštevou Slovenska.“ Týmito slovami vyjadril vďačnosť Slovensku Generálny sekretár Pápežského misijného diela apoštola Petra, páter Guy Bognon.

Butkov: KRISTUS, SVETLO SVETA!

Požehnanú Veľkú noc!

Pandémia upozornila na ďalšie typy chorôb, ktoré tu boli už predtým: chýbajúce bratstvo a bariéry, ktoré oddeľujú bohatých a chudobných. Zatiaľčo niektorí majú prístup k najkvalitnejšiemu vzdelaniu, iní nemajú ani školskú učebnicu. Kým niektorí sa chodia liečiť do tých najlepších nemocníc, ďalší nemajú prístup ani len k paracetamolu. Covid-19 k zlepšeniu situácie určite neprispel: zamyslime sa nad najjednoduchšími sanitárnymi opatreniami akými sú umývanie rúk a možnosť samostatného bývania.

V mnohých častiach sveta ľudia nemajú prístup k vode a 6-7 členné rodiny žijú v stiesnených životných podmienkach. Pandémia poukázala na nesprávne stanovené priority ľudstva „je nedostatok masiek, ale financie na zbrane a ďalšie vojnové nástroje nechýbajú,“ povedal kardinál Luis Antonio Tagle, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, počas webinára „Dotknúť sa rán sveta. Viera v čase Pandémie,“ ktorý zorganizovali Františkánsky Festival, misijné vydavateľstvo Editorial Misionera Italiana a františkánsky inštitút Antoniano de Bologna.

Kardinál Tagle v ňom hovoril o ranách dneška a ako sa na ne pozerať s nádejou a perspektívou: „Veľa rôznych zranení máme z našich nesprávnych rozhodnutí, ktoré sme si sami spôsobili. Ďalšie prišli zvonku od iných ľudí, alebo ich zapríčinili ľahostajne a nerovnoprávne nastavené systémy a štruktúry. Rád by som sa vrátil k 27. marcu minulého roka na prázdne Námestie sv. Petra. Počas krásnej modlitby nám Svätý Otec ponúkol veľký dar viery a pripomenul, že vtelenie Ježiša Krista predstavuje Božiu blízkosť pri všetkých, ktorí trpia. Nikto nekráča sám, nikto netrpí sám, nikto sám neumiera. Ježiš Kristus je liekom. Rodia sa v ňom rany lásky: dobrovoľníci, zdravotné a rehoľné sestry, biskupi, laici, ktorí boli a sú ochotní vstupovať na nebezpečné miesta, kde sa môžu infikovať. Ukazujú, že sú ochotní byť ranení láskou a solidaritou. Keď niekto miluje, je ochotný aj prijať zranenia.“

Ako poznamenal kardinál Tagle, hneď po modlitbe 27. marca 2020, zvolal pápež František pracovnú skupinu, aby tak reagoval na potreby najchudobnejších krajín a naplánoval budúcnosť blízkosti po Covide: „Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Charita, Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a ďalšie súčasti Cirkvi boli pozvaní k tomu, aby každý z nich prispel svojím dielom. Naše Dikastérium pre evanjelizáciu národov okrem iného pomáha miestnym cirkvám najmä s takzvanými inštitucionálnymi potrebami, ako sú zabezpečovanie stravy, zdravotnej starostlivosti a základných životných potrieb v misijných krajinách. Charite je zasa zverená misia vzdelávania a odbornej prípravy miestnych komunít, aby boli pripravení čeliť pandémii a tiež pomoc komunitám byť menej závislými na svojej vláde.“

Kardinál Tagle uviedol, že v misii Cirkvi, ktorá presahuje pandemickú pohotovosť, je potrebné dôveryhodným spôsobom reagovať na rastúcu sekularizáciu spojenú s globalizáciou, „ktorá nie je len ekonomickým, ale aj kultúrnym faktom,“ hovorí kardinál. „Nemôžeme sa obrniť štítmi a postaviť zábrany, aby sme ľudí ochránili pred šírením týchto myšlienok. Nie je to problém, skôr výzva, ktorá nás má viesť k tomu, aby sme si svoju vieru vážili.“ Na záver v odpovedi na otázku, týkajúcu sa dohody medzi Svätou stolicou a Čínou, kardinál Tagle povedal: „V otázke Číny som optimistický. Viem, že náš pápež sv. Ján Pavol II. sníval o návšteve tejto krajiny a som si istý, že podobný sen má aj pápež František. Dúfame, že dohoda medzi Čínou a Svätou stolicou, hoci obmedzená a nedokonalá, by otvorila dvere tejto možnosti. Diplomacia s Ázijčanmi je často prekvapujúca. Ak nečakáme otvorené dvere, otvoria sa okná.“

Agenzia Fides – Pápežské misijné diela

Preklad: Lenka Balková

Pane Ježišu, s dôverou v tvoje milosrdenstvo myslíme v tejto chvíli na našich trpiacich bratov a sestry v severnej Etiópii.

Pripoj k svojmu utrpeniu na kríži ich fyzické i duševné bolesti, stratu dôstojnosti, nespravodlivosť, bezmocnosť, ktoré zakusujú v brutálnej vojne. Pane Ježišu, toľkokrát nás povzbudzuješ „Nebojte sa!“, posilňuj týchto našich bratov a sestry svojou blízkosťou v ich nevýslovnom strachu, úzkosti a zármutku zo straty blízkych, zo straty mieru.

Pane Ježišu, ty si svojím zmŕtvychvstaním raz a navždy premohol Zlo, posilňuj ich svojou veľkonočnou nádejou a láskou.

Pane Ježišu, ty si Cesta, Pravda a Život, ochraňuj svojou mocnou rukou tisícky nevinných na úteku a milióny Etiópčanov, ktorí sa ocitli v humanitárnej katastrofe.

Pane Ježišu, ty, ktorý si osobitne prítomný v každom trpiacom, požehnávaj tých, ktorí pomáhajú obetiam vojny v Etiópii a hľadajú cesty k pokoju. Prosíme ťa o to na príhovor Panny Márie, Kráľovnej pokoja, Kráľovnej rodín, našej súcitnej Matky.Amen

Z etiópskeho regiónu Tigraj, kde od novembra zúri vojna medzi etiópskymi ozbrojenými silami a jednotkami Ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF), prichádza len málo správ.

Saleziáni don Bosca, ktorí tam pracujú, opisujú dramatickú humanitárnu situáciu takto: „Od vypuknutia vojny 4. novembra 2020 zahynulo už veľa ľudí. Prišli o svoj majetok aj domov. Tisíce utekajú pred bombami a streľbou. Sú z nich utečenci a presídlenci vo vlastnej krajine. Ako bohatí, tak aj chudobní postávajú pred našimi dvermi každý deň a prosia o jedlo, aby prežili,“ uvádza pre agentúru News Agency salezián Don Bosca.

„V ten večer, 20. novembra 2020 (keď boje zasiahli mesto Adua), na zemi ležalo veľa tiel bez známok života a zranení sa pokúšali uniknúť vojne. Posledné mesiace sú temné, lebo už dva mesiace tu ľuďom chýbajú elektrické siete, dodávky vody, komunikácie atď. 

Ďakujeme Bohu za to, že v našom areáli máme studňu, z ktorej vďaka generátoru môžu od skorého rána prichádzať tisíce ľudí načerpať si vodu,“ toľko saleziáni don Bosca o vývoji situácie.

Misionárske organizácie robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli vnútorne presídleným osobám, ktoré ‚utiekli do Aduy zo vzdialených miest ako Setit Humera, Kafta Humera, Mereb a Segede‘. 

Presídlencov prijímajú v minimálne 5 centrách zvlášť Misionárky lásky (MC) a Dcéry Márie pomocnice kresťanov (FMA). Sestry a rehoľníci saleziánov don Bosca medzi nimi roznášajú jedlo. Okolo 2 200 až 2 600 ľudí dostane každý deň sendvič. Saleziáni tiež presídlencom poskytujú rôzne ďalšie potrebné zásoby a prosia o finančnú pomoc. Vojna vyvolala veľkú humanitárnu krízu, ktorá postihla najmenej 4,5 milióna ľudí. Celkovo ide o vyše 2 milióny vnútorne presídlených osôb a desaťtisíce utečencov, ktorí hľadajú útočisko v susednom Sudáne. Konflikt by sa mohol rozšíriť aj do iných oblastí Etiópie a susedných štátov Eritrea a Sudán, čo by spôsobilo humanitárnu krízu ešte dramatickejších rozmerov.

Medzičasom, organizácia Lekári bez hraníc odsúdila úmyselné ničenie a rabovanie zdravotných stredísk v Tigraji. Vo svojom vyhlásení pre agentúru Agenzia Fides uvádzajú, že „zo 106 zdravotníckych zariadení, ktoré tímy Lekárov bez hraníc v období od polovice decembra do začiatku marca navštívili, bolo takmer 70% z nich vyplienených a viac ako 30% poškodených. Len 13% zariadení mohlo fungovať normálne“.

(L.M.) (Agenzia Fides)

Preklad: Lenka Balková

Marcovou evanjelizačnou témou apoštolátu modlitby pápeža Františka je sviatosť zmierenia: „Aby sme s obnovenou hĺbkou prežívali sviatosť zmierenia a aby sme v nej okúsili bezhraničné Božie milosrdenstvo.“

Pastoračnú starostlivosť sviatosti zmierenia v oblasti Umphang, ktorá sa nachádza v thajsko-mjanmarskom pohraničí, vysluhuje xaverský misionár, otec Alessio Crippa, s cieľom šíriť misionársku činnosť. Územie, ktoré spája dva národy, obývajú Karenovia, jedni z hlavných etnických skupín Mjanmarska. 

Sedemdesiat rokov dlhý Karensko-barmský konflikt hlboko zasiahol miestnu spoločnosť. Obete násilia a karenské rodiny nachádzajú útočisko v blízkosti hraníc s Thajskom v deviatich Centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl. Otec Crippa so spolubratmi v nich ponúka duchovnú starostlivosť, ktorú ľudia nesmierne potrebujú. Ľudia túžia po niekom, kto by ich vypočul, venoval im čas a komu by sa bez obáv mohli zdôveriť. „Dôveru určite nachádzajú, keď ich počúvame pri sviatosti zmierenia, nakoľko nejde len o akékoľvek počúvanie. Hoci sa pastoračná služba dostane iba k niekoľkým prítomným katolíkom v tábore, s ostatnými tiež môžeme hovoriť o dialógu zmierenia. V obidvoch prípadoch je podstatným prvkom súcit. Opatrne nahliadneme do minulosti a života druhého. Sviatosť zmierenia na toto posvätné miesto novým spôsobom vstupuje a cez posväcujúce pôsobenie milosti aj uzdravuje,“ vysvetľuje otec Crippa.

„Duch robí z kajúcnika nového človeka a pristúpenie k sviatosti je tak miestom znovuzrodenia. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia sú schopní pozrieť sa na svoju bolestnú minulosť z nového uhla pohľadu. Vnukne im to Duch a vďaka tomu vidia veci tak, ako sa na nich pozerá Boh. Človek sa potom môže postaviť na nohy a vykročiť s vedomím, že jeho rany sú uzdravené. Je priam neuveriteľné pozorovať správanie ľudí, ktorí sa v minulosti stretli s Otcovým milosrdenstvom. Stanú sa príkladom pre všetkých, sú sprostredkovateľmi zmierenia a bezpečným útočiskom pre iných utečencov s podobným príbehom.

Možnosť prístupu k sviatosti zmierenia alebo poskytnutie duchovnej starostlivosti zmierenia nekresťanom je konkrétny spôsob, akým Boží Duch koná, zvlášť v perifériách, medzi marginalizovanými, vylúčenými ľuďmi a utečencami. Sú z nich obľúbené deti Boha, ktorý za nás zomrel na kríži a vstal z mŕtvych. Pri sledovaní utečencov vidím na ich tvárach rany vzkrieseného Krista, ktoré sa v premenenom novom tele stávajú zdrojom milosti pre všetkých. Ako misionár sa stretávam so skutočnosťou, ktorá ma zarmucuje. No títo zranení ľudia sú misionármi viac než ja, lebo v utečeneckom tábore, v ktorom sú, ponúkajú útechu a zmierenie mnohým ďalším.“

zdroj: ppoomm.va

preklad: Lenka Balková